PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
JOSÉ LEANDRO MELGAREJO (+)
13 de Marzo de 1897 - 09 de Octubre de 1984
 
JOSÉ LEANDRO MELGAREJO (+)


Biografía

JOSÉ  LINDO  MELGAREJO

ÑANE  RETà RUVICHAITE  PYPORE

Mokõipaapy

Ñe’ẽhaihára

PEDRO ESCURRA FRANCO

 

José Leandro Melgarejo, hi’arapáy táva San Lorenzo ñu guasu ryepýpe, upe 13 jasyapy ary 1897. Upérõ táva Fernando de la Mora ha táva Ñemby ha’ékuri San Lorenzo yvy. Hi’ãnga ojehekýi táva paraguaýpe pe 9 jasypa, ary 1984-jave.

José L. Melgarejo ha’e pukarã túva tuichavéva. Pejejokóke pende pyti’araguére cháke ouhína José L. ñahendumíva’ekue. Pukarãjára. Ha’e ojehekombo’e ko tekokatupyrýpe. Opamba’e ohecháva omokyrỹi chupe. Ipy’arorykyrỹi tapiáva. Heta ára ñaneretãme ho’a tekosãkotýpe upe oporombopukahaguére.

Chakeko ñande chavi ko’áḡa ñaneperõma. (F. Chavez ha Perón ojopopyhýjave) Ho’ajeýma tekosãkotýpe.  Ojehu ha ojehu’ỹvagui katuete oguenohẽ  ñe’ẽpyahúicha  japukamihaḡua. 

Karai katupyry. Ha’evoi ojehechakuaa ha he’i ijehe naiporãihái. Pukarã apópe ha’e peteĩ karai guasu. Ha’ete pe opukáva ijehe ojeheróvo José Lindo, oporombopukahaḡua. Tekokatupyryháicha ohendukuaa ha ombyatykuaa umi ñe’ẽrory ombohapéva umi puka.

Upe ñeimo’ã ha’e omopu’ãkuaáva’ekue oguenohẽhaḡua chugui oguenohẽséva. Omoñe’ẽhai umi pukarã ipy’apýpe ha oñongatuporã imandu’aryrúpe. Umi vyrorei ombojere ha ombotuichave kachiãirã ñande apysápe ḡuarã.

Upe iñe’ẽryapu ikachiãimavoíkuri. Ha’e ohekáva umi pukarã upe hekove pukukue. Kuatia’íre iñe’ẽhaíva, umi ohendúva omohenda ha upéi omoambuejey ikatuvovénte. Yvyrape ári omoñe’ẽvo  ha ojepukárõ he’ise pukarã oĩporãha. Umi jepopete ohendúva ha’ehína ñemoneĩ pe hembiapo ohupytýva. Umi oñemoneĩva tembiapo ombojajupa ojuehe, omombaretehaḡua pukarã apo.

Tetãygua oguereko peteĩ teko hérava pe ikatuháicha. Umi teko’ate’ỹ he’iháicha vaivaínte iporã. Pévare oñembojehe’a avei mbarakapúre, purahéire, jeroky ha ñoha’ãngáre. Avei ñoha’ãnga  ỹmaguare ha’éva’erã katuete pukarã. Ñaneretãme ja’évo ñoha’ãnga  ja’ehína pukarã, okaragua péicha oikuaa. Mayma ava opukase. Umi opukakuaáva oipe’a ijehegui umi tasẽse. Okaragua he’íva. Ndaipóri mba’eve. Opamba’e opa’ãmba.

Sapy’ánte hendy kavaju resa tekotevẽ rapykuéri. Umi tapicha omanombotáva he’íva katuete oĩporãha. Jaha hese. Araka’épiko pe ivaíta. Mba’épa jajapóta he’i osapymipotáva. Ñemanóme noñeme’ẽiva, oguerahápeve chupe. Mboriahu okaru hekovére, yvy ome’ẽva. Yvytúre hetia’éva. Tetãygua rekove ijy. Péichante noñemondohói.

Umi imba’ekuaa oñongatukuaámi. Kirirĩ iñirũ. Melgarejo oma’ẽkuaa ha ojapysakakuaa. Ha’e oikuaapaite umi mba’ekuaa tavaygua oipurúva. Umi yvypóra ohenduse mbarakapu, ohenduse purahéi kachiãi, avei, avakuéra ohechase ojerokýva, umi peky oporombovy’avénte. Ñoha’ãnga ogueru ñande rekovekue techapyrãicha.

Hendive omba’apókuri Santiago Cortessi, Rubito Larramendia, Prudencio Giménez, Carmen Villaba, Diosnel Chase, Melgaarejo Molinas, Dora del Cerro, Máxima Lugo, José Ka’i, Rubito Medina, W. Ramirez, Buky Medina ha heta tekokatupyry.

José L. Melgarejo ha’ehína pe omoheñóiva’ekue  ñoha’ãnga pukarã. Omohenda yvyrape ári ha tavaygua oguerohory chupe. Péicha heñói ko ñoha’ãnga pyahu. Upéi oñemoĩ ko ñoha’ãngare Martín Barrios, Féliz Fernández ha umi iñe’ẽhaiteĩteĩva’ekue.

Ỹmave, ñoha’ãnga pukarã heñóiva’ekue pe ñande rapicha korapýre, oike upéi mbo’ehao korapýre, tupão’i ha tupão korapýre ojehupi ha ojejapo ñoha’ãnga pukarã.

Upéintema ohupyty umi yvyrape ojehechavehaḡua. Ha’e ha iñirũnguéra oñemoĩ ombyaty umi jeroky ha purahéi  ỹmaguare, avei oñeha’ã ojapohikuái purahéi pyahu. Tetãygua kachiãi apytépe hetamba’e ñe’ẽhaihára ohupytykuaa ojapohaḡua pukarã pyahu.

Máva ndoikuái umi kuñajerópe, tembireko rovamokõime, kuña guata okárape, avei, kuimba’e ka’u, ikuña hetaséva, oporonupãséva, hekorei ha iñañáva. Kuimba’e hovatavýva opa’ãva kuña poguýpe. Kuña apytépe ojeguerekóva toryjárõ.

Karaiguasu José L, oparupiete ojeguerohorýva’ekue. Ñanemoãnga piro’y mboriahuratarendy apytépe. Ndoguerekóikuri mbo’ehára, ha’énte oñembokatupyry. Tekotevẽ ñanemandu’a ha’e ombopuhague mbaraka ha opuraheihague oparupiete. Umi ñe’ẽpotyporã ha’e omoambuekuaami.

Kerambipu Carmenci-pe, ikatu ñamoambue péicha. (Epáyna neañamemby, rohayhúgui aju romombáy, oimérõ romyangekõi epu’ãna ejetyvyro, aru chendive jasetavy ha opaite nde kichikuéra, ahenóivo penderéra ko’ã kuimba’e osusũmba).

Ñorairõ guasu Bolivia-Paraguay, Chákope, upépe pumbasy ombopu Herminio Giménez ha Julián Rejala ndive, umi akãguasu mburuvicha  oĩhaguépe. Upépe oiko oguata umi ñorairõhára apytépe omombe’u pukarã.

Oparire ñorairõ umi puhoérupi oguenohẽ yvytúre Fiesta Flklorica Campesina. Ta’ýra Juan imitã guive oipytyvõ chupe. Avei ijaty hese umi tekokatupyjára oipytyvõhaḡua chupe pukarãme. Ha’e mbo’ehára jarýi pukarãme. Hese imandu’aporãva José Ka’i ha ña Máxima Lugo.

Heta ñande rapicha oma’ẽ José L. Melgarejo rehe ha osẽmakatu oñemokachiãi pya’ete. Oĩ avei umi oñekuãva’ekue ojapohaḡua pukarã. Ha umi osẽva oho José L. Melgarejo rapykuéri ohechajeyhaḡua umi hembiapo. Che jarýi túva péicha oikóva’ekue. Sapy’ánte ojupívo pe yvyrape ári, he’i, che ha’e José Lindo Melgarejo ha oñembovaive.

Tekokatupyry oguereko imba’ekuaa, oguahẽvo yvypóra apytépe katuete ohechakuaáma mba’emba’épa ikatuhína ombopuka chupekuéra. José Luis ogueru ijapére térã iñakãme tetãygua ohenduséva. Yvategua ome’ẽ chupe imba’ekuaa. Oikuaaporã tetãygua remiandu, umi oñongatúva térã oñomíva.

Popa ary pukukue, puhoe rupive, ñande purahéi, ñande polka, ñande pukarã ojepytaso  ñande rapichakuéra ykére, ovy’ahaḡua. Asajekue ndaha’éi asajekue. Heta toryja oipyaha lomitãme. Ipochy ha ojepicháva katuete oĩneraka’e ohendúvo umi pukarã ho’áva hesete ku aóicha. José Lindo oikuaaporã upe ojapóva’ekue. Ha’evoi oguerohory ovy’ahaḡua lomitã. Oikuaa pe ojapóva ha ojapokuaa. Heta ára che moakãrakúva’ekue pukarãre avei.

Ñande rekove ojejopy tapiaite tekotevẽre. Péva ogueru py’apy ha umi vy’a’ỹ yvytúicha ivevúiva ha ohasáva. Vy’a’ỹ mbogueha pe pukarã. Ñande rekove oheka piro’y, oheka vy’apavẽ. Japuka ha japukaseve. José Lindo oporombopukáva. Heta purahéi porã ha’e opurahéi oikuaaháicha. Upe ñeha’ãkachiãjára ha’e ñane retãpýre ha ndohopukúi ombopyahuhaḡua toryja. Oñepopiã’o umi mburuvicháre. Hetaite ára tekosãkotýpe ojejopy ha oñembojerovia akãpetépe.

José Leandro Melgarejo ha’ékuri José Lindo Melgarejo. Pukarã túva, pukarã mbo’ehára, hesapysokuaáva, pukarã mburuvicha. Ipóre heta oĩva’ekue ñepyrũ pukarã apópe. José Ka’i, imandu’ávo ñoha’ãnga ỹmaguarére, katuete ome’ẽ aguyje José Lindo-pe. Ha’e che moñepyrũ ko mba’e apópe.

Heta ára ko tavavore Pinozame ouha’e ohechuka imba’ekuaa ha heta oporombopukáva’ekue tupão San Juan Bautista, Verbo Divino korapýpe, yvype Pinoza ypýpe. José Ka’i ha Máxima Lugo hendive. Heta ára aguerohorýva’ekue hembiapokuéra.

Tekotevẽ ñambo’eporã pukarã umi mitãme ha umi mitãrusúpe, ñane retã heta oikotevẽta pukarã. Aguyje.

Paraguaýpe, arapoteĩ 27 jasykõi, ary 2015.

Fuente (Marzo 2015): PEDRO ESCURRA FRANCO

 

 

 

JOSÉ LEANDRO MELGAREJO: Se ha afirmado que el artista JOSÉ LEANDRO MELGAREJO, comenzó su carrera artística en el Chaco Paraguayo. El decano de la comicidad paraguaya, actor en comedias y parodias, nació en San Lorenzo en 1897.

En la Guerra con Bolivia se presentó como voluntario en el Acantonamiento Militar N° 1 que funcionaba en las instalaciones del Stadium de la Liga Paraguaya de Foot-Ball, fue destinado al Regimiento N° 18 "Pitiantuta", al mando del Mayor Abdón Palacios, conjuntamente con los artistas Julián Rejala, Roque Centurión Miranda, Agustín Larramendia, Teófilo Noguera y Fidelino Castro Chamorro.

Sus actuaciones como integrante del "Conjunto Guaraní" de Julián Rejala, de cantor, guitarrista y cómico fueron exitosas ante Jefes, Oficiales y Soldados, así como llevó la alegría a los heridos y enfermos, a los distintos hospitales frontales del Chaco.

Melgarejo además perteneció a la Orquesta Comanchaco que dirigió Herminio Giménez. Son de su inspiración: REGIMIENTO 18, A MI PUEBLO QUERIDO, EL ZOOLÓGICO y REVENDEDORAS DEL STADIUM, poesías; al finalizar la contienda fue desmovilizado con el grado de Sub-oficial.

José L. Melgarejo fue precursor y pionero de audiciones radiales de nuestro arte nativo. Así formó varios conjuntos como el celebrado "Manduá Rory" y "Fiesta Folklórica Campesina", que fueron propaladas por Z.P. 7 Radio Guaraní.

En 1945 realizó una gira artística que abarcó ciudades y pueblos del interior con notable éxito. Se presentó en la República Argentina en 1966, donde logró cosechar triunfos y aplausos que le brindó el público de la capital porteña.

Falleció en Asunción el 9 de Octubre de 1984.

Fuente: ESCRITORES Y MÚSICOS DE LA ÉPOCA DE LA GUERRA DEL CHACO . Autor: CANCIO GIMENEZ, Ediciones Intento, 1987 (212 páginas)

 

 

MELGAREJO, JOSÉ L.: Músico y Humorista. Nació en San Lorenzo el 13 de marzo de 1897.

Se inició con la música en el cuartel.

Se incorporó a la Banda de Músicos dirigida por Claudio Báez y luego creó su propia agrupación en Ñemby, donde trabajó  hasta inicios de la década de 1930.

Durante la Guerra del Chaco (1932-35) se volvió humorista, haciendo reír a los soldados en el frente de batalla, y como cantante y guitarrista en el Conjunto Guaraní de Julián Rejala e integrante de la Orquesta Comanchaco, bajo la dirección de Herminio Giménez.

Cumplió  posteriormente décadas de actuaciones en las que organizó las tradicionales veladas en barrios periféricos de la capital y poblaciones del interior.

Dirigió en Radio Guaraní, a partir de 1950, el popular programa Fiesta Folklórica Campesina  con actuación de conjuntos folklóricos en vivo.

Está considerado como uno de los más grandes humoristas, siendo la música, elemento fundamental para el éxito de sus presentaciones.

Es autor de: Regimiento 18, A mi pueblo querido, El zoológico, Revendedoras al Stadium y otros poemas.

Falleció el 9 de octubre de 1984.

Fuente: DICCIONARIO DE LA MÚSICA EN EL PARAGUAY  por LUIS SZARAN. Edición de la Jesuitenmission Nürnberg, Alemania 2007. 507 páginas. Edición digital: www.luisszaran.org.

 

 

 

 




Cantidad de Obras Registradas: 2
Para Acceder a cada Obra, por favor haga click en la imágen.




 

Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA