PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
PEDRO ESCURRA FRANCO

  EMILIANO R. FERNÀNDEZ REKOVE (Ohai PEDRO ESCURRA FRANCO)


EMILIANO R. FERNÀNDEZ  REKOVE (Ohai PEDRO ESCURRA FRANCO)
EMILIANO R. FERNÀNDEZ  REKOVE

Ohai PEDRO ESCURRA FRANCO
 
 
 

EMILIANO R. FERNÀNDEZ  REKOVE

Emiliano R. Fernàndez, ha’e ñe’ẽpapàra pavẽ ha tetã rayhuhàra ijojaha’ŷva. Techapyrã kuri pe hekove opaite ñe’ẽpoty’apohàpe, ko’àĝaite peve. Tetã Paraguay poyvi ohenòi vove chupe ha’e ojepytaso va’ekue ha oipysyrõ tèrã  oipytyvõ haĝua hetãme. Heñòi tèrã pe hi’arapày va’ekue amo tàva Guarambarèpe, tava’i Yvysunùme upe 8 jasypoapy 1894 pe. Avei pe hekove ojehekýi upe 15 jasyporundy 1949 pe, Paraguaýpe. Oguereko jave 55 ary.

 
Ñe’ẽpoty rembiguài. Ñe’ẽporãporavopyre oipovãkuaa va’ekue. Mba’eporã pytyvõhàra. Pe hi’ãngapy potĩ porãgui ome’ẽ hekove ñe’ẽpotýpe, mokõivèva ojogueraha ñane retã ryepýre mba’eporã reka. Ñe’ẽpoty ha’e ikichiha osẽva chupe opa rupi rei. Ikorasõ henyhẽte mborayhùgui, upèicha rupi ohupi umi hemiandùgui mborayhu potymemete.

 
Pe hekove pukukue ha’e ohecharamo kuña oĩmìvape. Ohayhu asy chupekuèra. Kuña omombày pe hi’ãngape umi mba’eporãre. Ohecharamo va’ekue ñane retãme ha mayma tetãyguàpe. Ohayhu ñande yvy, umi ka’avo ha mymbakuèra. Ñande ysyry, ñu ha ka’aguy pe ikorasõme okakuaa ha ipotypa. Kuña ha’e pe yvy poty iporãvèva. Ñande rekove poty ha’e mayma kuña. Ha’e ohechakuaa ha ohupi ñe’ẽpotýpe techapyrã.  Ñande ñe’ẽpapàra ikatupyry kuri hekovèpe. Tupã ome’ẽ chupe upe mba’ekuaa ha ha’e ome’ẽvo Emiliano aguyje omenda pe ñe’ẽpotýre. Ha hetami ñe’epoty omoñemuña. Oje’e ohasahague upe 2000 ñe’ẽpoty. Che aguerovia ha aguerochichĩ hembiapokue.

 
Kuña rete ha’e mborayhu ha mborayhùgui ijapopyre. Kuña rekove ha’e mborayhu. Kuña korasõ ha’e mborayhu. Pe mborayhu ha’e kuña, chupe ĝuarã. Mborayhu ome’ẽ chupe vy’apavẽ ohecharamo haĝua tapiaite opa mba’e ko yvy àri, ha’e haĝua ñe’ẽpapàra añetetèva. Màva pe Emiliano R. Fernàndez ru. Ha’e karai Silvestre Fernàndez. Ha’e heñòi tàva Aka’àipe, upe 31 jasypakõi 1854 arýpe. Ñorairõ guasùpe ha’e oiko oñorairõ Mcal. Lòpez rapykuèri. Oĩ kuri Acosta ñùme, ka’aguy jurùpe, vaporkuèpe ha Cerro koràpe. Omano kuri Paraguaýpe, ysyry  Ysaty rembe’ýre, tupão San Pablo atukupèpe 98 ary oguereko jave upe 25 jasypa 1952 pe. Ko karai omba’apo kuri opaite mba’èpe. Kokuèpe ha mymbàre ikatupyry. Ojapo avei kuri òga. Màva pe Emiliano sy. Ña Bernarda Rivarola ha’e.  Ysatygua voìnte ko kuñakarai heñòi va’ekue pe 20  jasypo ary 1866 pe. Ña Bernarda omano kuri oguereko jave 102 ary, upe 4 jasypo 1968 pe. Jahechakuaàne. Omano mboyve itùva ha isy Emiliano ñande reja ha oho apyre’ŷime. Karai Silvestre ogueroguata jave irundypa ary ha kuñakarai Bernarda ogueroguata jave mokõipa porundy ary heñòi pe Emiliano. Karai Silvestre ha Ña Bernarda oiko kuri pe Ysaty pe. Ysyry Ysaty rembe’ýpe.  Ña Bernarda hyaguasu ñepyrũta jave karai Silvestre pehẽngue ohenoika chupe Yvysunu Guarambarèpe. Pe karai ho’a tupàpe ha oguereko heta mymba ha kòga. Pèvare ojerure karai Silvestre pe oho  haĝua oñangareko umi mba’ère. Ha oho hikuài oiko Yvysunùme pytyvõrã. Po ary rupi oiko hikuài upe tàvape.

 
Upèpe heñòi ha okakuaa ypy pe Emiliano. Ipehẽnguekuèra oikuaa porã ko’ã mba’e. Pèina ta’ýra Norberto oiko opa rupi omombe’u moõpa heñòi raka’e Emiliano. Avei hetàko oĩ ndogueroviàiva chupe.

 
Tetã Paraguay, ha’e pe Emiliano raity teete. Ñane retã ha’e kuri pe hòga ha ikorapy. Umi mbyja ha’e ipehẽngue. Oikundaha va’ekue ku ikorapýicha. Oikuaapaite mba’èpa oguereko ha mba’èpa ndoguerekòi ñane retã. Ohayhu va’ekue hetã. Sapy’ànte oñeno peteĩ tàvape ha iko’ẽ ambue tàvape.  Omongeta peteĩ kuñàme ha oñeno ambue kuña ndive. Màvapa ha’eichagua he’i guyra ipepo ñekytĩva. Emiliano he’i ijehe. Ñe’ẽpapàra voìko ojehero. Guyra pepo morotĩ, oveve yvatetèva, hatãite opurahèiva.

 
Heta kuñàme oikuaa kuri Emiliano pe  mborayhu rupive. Maymavèvape omonde iñe’ẽpotýpe. Umi kuña ohechàva ha oikuaàva ome’ẽ chupe peteĩ mba’ekuaa ñe’ẽpotyrã. Omono’õva iñe’ãme hembiapo potyrã.  Ohetũ vove peteĩ yvoty katuete ohetũse ambue yvotykuèrape. Oikundaha kuña rape ko ñane retã rapekuèra rehe ñe’ẽpapàra guyra itapu pepo morotĩ.
.
Màva pe hembireko raka’e. María Belén Lugo Gómez ha’e  kuri pe hembireko. Belencita Lugo (1899-1985) itùva ha’e karai Juan Bautista Lugo ha isy ha’e kuñakarai  Estefana Gómez. Belencita omano Ysatýpe heñoihaguèpe upe 6 jasykõi 1985 pe, oguereko jave 86 ary. Emiliano ha Belencita omenda kuatiàre tàva San Antonio pe, 8 jasypoapy 1933. Upe àrape Emiliano omboty 39 ary ha Belencita oguereko jave 34 ary. Omenda Tupãòpe  tàva Ka’akupèpe pe 24 jasykõi 1934 pe. Ha’ekuèra oguereko peteĩ mitãnte. 1942 heñòi Emiliano Ramòn. Ñe’ẽpapàra oimo’ã umi ñaimo’ãse’ŷva ha oheja Belencita pe. Oñemyrõ.

 
Oikuaa mboyve Belencita pe Emiliano R. Fernández ombojaju hekove peteĩ kuñataĩ Mbujapeygua ndive hèrava Bàrbara Ayala Bàez. 1922-1928 rupi. Oiko hikuài isy rògape Ysatýpe Bejaranokue oje’ehàpe. Irundy mitã oguereko oñondive hikuài. Laureano, Norberto, Juan de Dios ha Ignacia. Moõpa oho ypy mbo’ehaòpe. Mbo’ehao Ysaty, ko’àĝa (Escuela Felicidad Gonzàlez) mba’yrupytu’uha  ykère. Upèpe oĩ va’ekue Mbo’ehàra español Federico Sandoval, karai katupyry ndi Emiliano  oñepyrũ  ohai ha omoñe’ẽ karaiñe’ẽ. Upèi oho Salesianito jerère, oikuaa pa’i Ernesto Pérez Acosta pe. Isy ha itùva oho omba’apo tàva Concepción pe. Oiko hikuài pe tape Fernando Pinedo ha tape Mcal. López ojohupyhàpe. Salesiano guasu oĩva tàva Concepciòn pe. upèpe ojejuhujey pa’i Ernesto Perez pe. Ko pa’i heta mba’e ombo’e va’ekue chupe.

 
Jaikuaahàicha Emiliano ndopytài mamove. Oho va’ekue ohosehàpe. Ko Paraguaýpe oikuaa mbo’ehàrapavẽ Delfin Chamorro pe. Ombojopòi chupe peteĩ aranduka tuichàva. Karaiñe’ẽryru, ary 1930 pe. Pohãnohàra katupyry pohã ñanàme ha arandutykuaahàra Teodoro Rojas heta mba’èpe ohekombo’e chupe. 1914 jave Emiliano ombovy’a  karai komi rembirekòpe ysatýpe. Ipochy ñande ruvicha ha omoinge chupe ka’irãime. Upèpe oho ombyepoti ñe’ẽpapàrape ha ambue mburuvicha he’i Emiliano pe oñani haĝua Concepción pe. Oho oñemoĩ tetã poyvi poguýpe. Huvicha upèrõ Tte. José Félix Estigarribia. Emiliano heta mba’èpe omba’apo ha opaite hendàpe, omono’õ haĝua viru. Kokuèpe, ka’atýpe, vakajejukahàpe (tàva San Antonio pe) ha umi so’o jehepyme’ẽhàme. Yvategotyo ojehechave chupe, Concepciòn pe, Horqueta pe, Pedro Juan rupi, Punta Porãme, Puerto Casado, Puerto Pinasco, Puero Sastre, Puerto Max, Puerto Yvapovõ rupi.

 
1932-1935. Ñorairõ ñande Chaco rehe ha’e tetãyguakuèra ykère oñorairõ ñane retã Rayhupàpe. Ou Tte.1. pe  Chaco gui. Nanawa ha Tujutĩme oheja ipopore. Hasy rupi oguejy sapy’ami Paraguaýpe. Upèrõ omenda. Emiliano R. Fernández. Upèrõ  iñe’ẽpoty rupive omokyre’ŷ tetãyguàpe oñorairõ haĝua. Oñemosẽ hetãgui 21 jasypokõi 1938. Ohayhu rupi Cnel. Rafael Franco pe, ohai heta mba’e karai tendotàre Dr. Félix Paiva rehe, mburuvicha pyahu. Oho opyta Rancho Carambola pe, Matto Grosso pe. 25 jasypakõi 1941 pe, oike jey hetãme Pedro Juan Caballero pe. Oguatahàpe oĝuahẽ Horqueta pe, ohasa rire tapepo’i Chiriguelo, ka’aguy guasuguy rupi.

 
Aranduka ñe’epoty ryru onohẽ Emiliano R. Fernàndez, 15 jasypoapy 1948. Upe aranduka ombohèra ka’ajarýi. Emiliano R. Fernàndez, he’i ha he’isèva umi añetegua tetãyguàme mburuvichakuèra ohenduse’ŷva. Pèva ogueru chupe avei apañuãi ohasa rire ñorairõ 1947 peguare. Ho’a peteĩ ñuhãme amo yvypu’ã Kavara, tàva Paraguay ysyry rembe’ýre, ñemuhã Caracolito renondèpe. Ijatukupèguio oha’ã ha ojapi hikuài chupe pe 3 jasypateĩ 1948 pe. Nomanòi upèpe. Ojegueraha Tasyòpe Militar pe.  Ndaikatuvèi oguata. Sapy’ànte oĩ porã ha sapy’ànte oĩ vai. Taguatoresay ndouporãi chupe. Mbykymi ojegueraha opytu’u haĝua isy ha itùva rògape. Ohojey omano haĝua Tasyòpe. Ñe’ẽpoty ipahaite ohai va’ekue Tasyòpe hèrava Arasy memby, ojapo kuri pe pohãnopytyvõhàrape, kuñataĩ Facunda Velázquez pe.

 
Hi’ãnga ojehekýi upe 15 jasyporundy 1949 pe, ko’ẽmbota jave. He’õngue oñemoko’ẽ karai Cantero Frutos rògape, tape Morquio ha Tape Luis Alberto de Herrera, Pinosãme. Upèrõ oĩ ipahaite hendive Belencita, ta’yrakuèra, ñe’ẽpaparakuèra  karai Cantero Frutos, Josè D. Portillo, Pedro Encina Ramos, Emilio Bobadilla Càceres, Agustin Càceres, Nenequita Càceres, Josè L. Melgarejo, Eladio Martìnez  ha Juan Bernabè. Ñe’ẽpaparakuèra rèrape oñe’ẽ Emilio Bobadilla Càcers ityvy ‘àri, Recoleta pe. Ko’àĝa pe hetekue oĩ amo Yvysunùme, Guarambarèpe, Takuare’ẽme.

 
Emiliano R. Fernàndez, ha’e ñe’ẽpaparapavẽ ohai yvateve  va’ekue ha ikatupyry, hi’ãngapy mbaretèva ha hekosã’ŷva, mamove ndopytàiva. Opa rupi ohenòi chupe umi ñe’ẽpotykuru moñepyrũhàra hèrava kuña. Ñe’ẽpapàra reindy oparupiete ipotýva tetã Paraguaýpe.
.
 
(ohai Prof. Dr. Pedro Escurra Franco)

Registro: Agosto 2010.

 
.
 
 
 
 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA


(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA


(Hacer click sobre la imagen)






Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
REPÚBLICA
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA...
MÚSICA
MÚSICA PARAGUAYA (LIBROS, ENSAYOS, LETRAS DE



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA