PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
ROQUE JACINTO LOVERA
16 de Agosto de 1929
 
ROQUE JACINTO LOVERA


Biografía

ROQUE JACINTO LOVERA.  (1928-2015)

ÑANE RETÃ RUVICHAITE  PYPORE

Mokõipateĩ

Ñe’ẽhaihára

PEDRO ESCURRA FRANCO

 

Ipoandukuaáva  avaretére ipoandukuaa avei mayma ãngapýre. Jepérõ pohãnohárairũ ogueru ijehe aranduka’aty, ipotypáva iñapytu’ũre. Karaiguasu Roque Jacinto Lovera, hi’arapáykuri, táva Aka’áipe, tavavore’i hérava ysyry rovyaky, oguerosyryrýva ka’avorykue, upe 16 jasypoapy, ary 1928 jave. Omano táva Paraguaýpe, tavavore Pinozáme,  ára 3 jasykõi, ary 2015 jave. 

Ramoĩte. Aremi avei hasy. Tuguyre’ẽ  omokangy mbeguekatu chupe. Upéi umi hesa oheja hekove pytũmbýpe, ñande karaípe. Avei ho’aite tupápe umi oguevise’ỹva mba’asýrupi. Oikóva’ekue ko che róga ypýpe, py’ỹinte ohasakuévo karai Lovera oguahẽ che rópe rotererehaḡua ha roñe’ẽhaḡua ñaneavañe’ẽre. 

Isy. Ña Anunciación Lovera. Upe itúva ndohechakuaái chupe ha nome’ẽi upe herajoapy. Imitamíme ha’e ohecha itávape pe ñorairõ rapykuere oikóva’ekue Chákope. Tasẽ ápe ha pépe, marandu oguahẽva ogueru vy’a’ỹ. Upérõ pe y hypa hetahendápe. Ha’e oñeñandu isy rapykuéri pe kokuére, ñemitỹ omyanyhẽ upe yjyvymi ohupytyhaḡua umi tekotevẽmimi ijatýva mboriahúre. Isy ohechakuaa pe mbo’ehao ikatuha oguenohẽ pe mboriahu raitýgui imembýpe. Péicha oñeha’ã omondo mbo’ehaópe imembýpe.

 Ko’áḡameve, okaragua mboriahu, osẽséva tekotevẽ apytégui, pe tavaguasu Paraguaýre imandu’a, ha’eténte ko’ápe ohupytýtava umi ohekáva hekovépe. Okaragua akãme okakuaa ko’ã mba’e.

Oñemombaretehaḡua, isy ombo’e chupe, ojeporeka mbokaja ha manduvíre, avatimaimbe ha rorakambýre, mandi’ochyryry ryguasu rupi’are. 

Ỹmave hasyve jahupyty vakaro’o. Ryguasu ha mymba’i ro’o ojejuhuve. Heta ára omboguejy yvatégui umi guyra ohesyhaḡua, karurãnte. Oĩnteko avei umi ho’áva’ekue upe ipopytépe. Okaháre péicha jaikove.

Upe ysyry rovyakýme ha’e ojahu ha oguatáva mombyrymbyry. Mitã akãhatã. Mitãkuimba’e ndopytaguasúi pe hogakorapýpe. Oĩko ikachiãiva ha ikachiãi’ỹva. Mitãkuimba’e oiporavo haperã ko’ã mokõi tapégui. Upe kuimba’e isyrendúva katuete ojapiporã hapére. Okaháre sapy’ánte umi tekotevẽ ombopiru ñande rekove. Japyta ñande ypi. Ha’etevoínte umi jahecha’ỹva oñemoĩmbáva ñanderehe.

Isy ña Anunciación Lovera, katuete ojepytasóva opaichagua tembiapóre anihaḡua oguahẽ tekotevẽvai hogapýpe. Roque Jacinto, ohecha ha oñandu ko’ã mba’e, omoakãñamindu’úva chupe. Ogapýgui kokuépe ha kokuégui ogapýpe. Ko’ẽmboyve pyharépeve. Roque Jacinto okakuaa pe isy ykére tembiapo apytépe. Mboriahureko omoinge iñakãme, otu’u hese,  umi ñemoarandurape ohekáva’erãha.

Nde rehecha umi nderapichakuéra ikaria’yvéva térã ityarõvéva ndehegui, mba’éichapa hy’ái ohupytymiahaḡua umi ohupytýva. Ndepy’apykuaa nde rekove. Ñanembojojapáta yvýre. Péva nahi’ãiri.

Jajehechakuaána he’i lomitã ha osẽosẽ hógagui hape itavamígui, ohekahaḡua tavaguasu Paraguay térã umi tetã ambue.  Ohupytývo 17 ary, Tetãñangarekoharakuéra ohenói chupe oñemoihaḡua pe tetãpoyvi guýpe oipytyvomihaḡua hetãme.

Ou ha’e Paraguaýpe. Mburuvichakuéra tasyópe ojuhu hendagua. Upépe oñeha’ã mbarete ojapo ijehegui hasýva’irũ térã hasyvapytyvõhára. Pohãnohárape oipytyvõ mbarete ha péva ojehechakuaa chupe pya’eve oñemoaranduhaḡua. Upéjave, 1947, avei oñepyrũ ñorairõ ñane retãpýre, mayma joyke’y opu’ã oñakãre oipysyrõhaḡua pytagua mba’epota.

Heta ñorairõhárupi ha’e oñemboja oporopohãnohaḡua. Hetamba’e ohecha ha hetamba’e oguerokirirĩ. Oporomonguerakuaáre oñehenói oparupiete. Joyke’ykuéra oñemongeta mbokapúpe upérõ. Ñorairõ apytépe hendy umi ñaña, ohapejokóva umi pohãnohárape. Omanóva omano ha omano’ỹva ha’ekuéra oñeha’ã oipohãno. Jejopyjerépe ojapohikuái umi hembiapo. Mba’ére oñarairõ tetãygua, ja’ekuaa, mba’evére. Pokatúre ojojukahikuái.  Tuichaiterei tetã ha tetãygua opo’ẽ upe ñorairõ 1947-pe.

Mboriahúre opẽve opaite mba’evai. Mayma tapichágui Roque Jacinto oñanduve hetamba’e. Ñe’ẽpapárarupi oikeve hese umi mba’e ojehúva. Mba’asy ha mba’embyasy omokechẽ umi ñanderapichápe. Umi tekorasy ñanemongakuaaporãve umi tekoporã apytépe. Ojapove ñandehegui ava, ñanembohekokatuse katuete. Ere’eréva.

Ñe’ẽpotyhaihára Lovera ojuhu peteĩ tape hekovépe ḡuarã. Ohechakuaa pe hekove apytégui oguenohẽkuaaha mba’eporãpoty ha’éva umi ñe’ẽpoty ãnga avañe’ẽgui hokýva. Hesaho umi ñe’ẽporavopyrére ijapyte mborayhúvare. Omboguata mbeguekatu ko mba’epota. Hetamba’e oiko ñaneãngapýpe umi ñe’ẽ rupive.

Oparire ñorairõ tasyópe opyta omba’apo ára ha ára. Kane’õjave oguapy osapymi ha imandu’a hekove rapykuerére, Aka’áire hape ysyry rovyakýre. Isy róga, umi iguataha, yvaty, kokue, iñirũnguéra, isy ḡuaiḡuimi oguatágueteri pe óga ryepýre. Kerapoty oñepyrũ omono’õ iñe’ẽpotyrã.

Oikorire tasyokotýrupi, oñeha’ã hogarãre, ohecha Zavalakuérupi (Fernando de la Mora), Bejaranokuérupi (Bº San Pablo), avei pe Gorostiagakuérupi (Bº Nazareth) ha Pinozãme ha’éva Espinozakue, upe ojogaposégui.

Ojuhu ijyvyrã Pinoza ipyko’ẽveháme, yrape rováre. Avei namombyrýi peteĩ  ykuayvúgui, tembetarytýpe, ojepyrũhame ysyry hérava’ekue tembetary ha upéi opyta mburikaópe, upe ysyrýpe heta ára karai Morra ombojahu ha omboy’u umi imburika. Pe ysyry yvykuápe upéi oñangatu umi imburika. Mburika mba’e ysyry. Hetamba’éma opẽ avei Tembetary rehe.  Che róga ha hóga oĩ peteĩ ysyry rapére, okyjave hypy, osẽva ysyry Lendro Sosa-pe, ohohaḡua Lambarérupi amoite Paraguay ysyrýpe

Heta ára Lovera oikundaha umi ñane retã rape mbo’ehára David Galeano Olivera ndive. Ma’erã. Avañe’ẽ oñembo’ehaḡua hekopete opaite hendápe ñaneretãpýre.

Mbo’ehára David omyakã umi tembiapo ñane retãpýre, ohasaneraka’ehikuái 250 távarupi. Mayma mbo’ehao oĩva guive ko ñaneretãme, umi imbo’ehára apytépe, katuete oĩta mbo’ehára oguerekóva kuatia’atã Ateneo Guarani ome’ẽva’ekue umi oñembokatupyry térã oñemoarandúva’ekue guaraní ñe’ẽme.

Guaraní rayhupápe oñesẽva’ekue okaháre, ojejapo ha ojehechuka ikatuha avañe’ẽ oñembo’e ojehayhúgui, oñeñe’ẽségui.

Oĩnte jahecha’ỹva ñande pyti’a jokóva ha ñande japytapa, jaheja upe jahayhúva. Lovera heta oipytyvõ guaraní ñe’ẽme. Opytáma mandu’a apytépe techapyrã Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní ryepýpe. Apoi ko’ã che ñe’ẽmimígui hi’ãgui amombe’u aguerohoryjeývo umi iñepytyvõ. Ñande apytépe heta térã oñemboguese avei. Avei avañe’ẽ oguata henondére avei.

Roque Jacinto Lovera, ñe’ẽpotyhaihára. Jahechakuaa iporãha umi hembiapo, ha’ete ku oipo’óva’ekue upe isy rogajerére. Hyakuã okára ja’ekuaa. Iñe’ẽpoty ohechuka ñandéve umi mba’e hasýva jahecha ko’áḡa. Ñe’ẽpoty apytépe jahechapaite umi tembi’urã ha umi mba’ejejapo pya’ete oñembosako’íva. Ipya’evéva ñane ma’ẽgui.

Iñe’ẽpoty pa’ũme ñahendukuaa umi ikuaaty oguerekóva’ekue umi ñane pohãre. Avei oikũmbyporãiterei umi ñandereko rehegua, ikatúva ñaneretãme omopu’ãjey. Jajepoírõ Roque Jacinto Lovera ñe’ẽpoty apytépe ñandeguerosyryrýta umi ñu ha ka’aguýre. Ogueru ijehe okaraygua ryakuã.

Umi hesa ome’ẽhámeve oikohatã tasyórupi oporopytyvõhaḡua, ivoko ipópe asajepytéjave oguejy mba’yrúgui ha ohasa ogarenondérupi. Sapy’ánte oike oterere ha oñe’ẽ umi omba’apóvandi. Avei umi ikuatia ipópe oñepyrũ omoñe’ẽ umi hembiapokue.

Okaraygua Paraguaýre, oheja ñandéve térã oréve ndaha’éiva ka’aguygua nipe ñugua. Iñe’ẽ omoirũ ñaneñe’ẽme. Upe heko omoirũ ñande rekópe. Pe tetãygua karaku oguereko ijehe, péva ñande apytépe ome’ẽ ñandéve umi ñaikotevẽva ñamopeteĩhaḡua mayma tetãygua pe ñandereko.

Sapy’ánte hasyvai ñaneñe’ẽhaiharakuéra ha pe marandu noguahẽi ñandéve. Sa’i oĩ oikuaáva. Tuguyre’ẽ omokangy chupe ha umi hesa opyta pytũmbýpe. Upéi umi imba’asy imbareteve chugui ha oity tupápe ñane ñe’ẽhaihárape. Pyharepytéjave upe ára 3 jasykõime, ary 2015, ojehekýi upe hi’ãnga. Oikove 84 ary. Topytu’uporã py’aguapy apytépe pe apyre’ỹme. Aguyje.

Fuente: PEDRO ESCURRA FRANCO (Febrero, 2015) - peitoezkurra@gmail.com

 

 

 

JAJOECHAJEY PEVE ANGIRÛ ROQUE JACINTO LOVERA ( )

Ohai:DAVID GALEANO OLIVERA

 

Leer original (hacer clic) en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/jajoechajey-peve-angir-...)

Leer también en (http://lenguaguarani.blogspot.com/2015/02/jajoechajey-peve-angiru-r...)

Asimismo leer en (https://dgaleanolivera.wordpress.com/jajoechajey-peve-angiru-roque-...)

 

Casi a la medianoche del 3 de febrero de 2015, falleció en el Hospital de Emergencias Médicas de Asunción, Don ROQUE JACINTO LOVERA, miembro del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI. El había nacido el 16 de agosto de 1928, en la Compañía Arroyo Verde de Aka'ái (Departamento de Paraguari). Hijo no reconocido por su padre como siempre nos contaba, sintió un gran orgullo, respeto y admiración por su madre Doña Anunciación Lovera, a quien él debía toda su formación. Siendo criatura aún fueron a vivir a Loma Pytâ, Ky'ŷindy, donde permaneció hasta los 18 años, cuando vino a Asunción para cumplir con el servicio militar en la Escuela de Sanidad Militar de donde se licenció como Idóneo Enfermero y se incorporó como sub-oficial en la Sanidad Militar. Participó también de la Revolución de 1947. Cumplido con el tiempo de servicio, pasó a retiro y se dedicó a su familia y a su gran pasión, el idioma Guarani.

TembikuaajáraPedro Ernesto Escurra Franco oikeva'ekue ñe'êjováipe hendive ha upéro Karai Roque Jacinto Lovera he'íkuri “Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni “vení” nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larroza. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha”.

Don Roque Jacinto Loverapertenece a la primera generación del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, hasta donde llegó a través de otro poeta popular, Don Máximo Zarza Mendoza; y con ambos recorrimos muchas ciudades del Paraguay en las cuales hablábamos de la importancia del Guarani y de nuestra cultura popular. Don Roque junto al Prof. Carlos Cleto Cañete se encargaban de amenizar nuestras jornadas con poesías, chistes y káso ñemombe'u. La delegación completa, de entonces, estaba integrada por el General Miguel Angel Yegros Girola, el Prof.Lic. Aníbal Burgos Martínez, el Prof. Carlos Cleto Cañete, Don Roque Jacinto Lovera y yo; en ocasiones alternaban, Jorge Antonio Amarilla, Rubén Rolandi, Don Máximo Zarza Mendoza y Lucy Yegros. Eran tiempos difíciles y duros. El Guarani aún no era lengua oficial y ni habían señales de la Reforma Educativa. Tampoco existía internet y mucho menos el Mercosur. Con Don Roque Jacinto Lovera también fuimos al Parlamento Nacional en 1988 a solicitar que el Guarani sea reconocido como Idioma Oficial de la República, y también en 1990 fuimos a la oficina de las Naciones Unidas a solicitar que el Guarani sea reconocido como patrimonio cultural de la humanidad. Cuando en 1997 inauguramos nuestro Guarani Róga, ubicado en Fernando de la Mora, el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI le rindió un merecido tributo a Don Roque y con él al Padre José Valentín Ayala, al Prof. Modesto Romero Cueto y al Ing.Agr. Castor Samaniego.

Karai Roque Jacinto Loveraniko ndojeruréikuri pirapire omba'apo haĝua ñane Avañe'êre, ha'éniko hetáicha oñembojánte ha oñekuâ. Tetia'égui henyhêkuri, oñembojarumi maymavaite ndive. Ka'aguasu, Arroyos y Esteros, Karapegua, Ky'ŷindy, Paraguari, Villarrica, Campo 9, Repatriación, Pastoreo, Atyra, Ciudad del Este, Itakuruvi de la Cordillera ha ambue táva rupi roju ha roho, vy'apópe ha Guarani rayhupápe. Upéingo oúkuri hasykatu ñepyrû ha ndaikatuvéi oremoirû, jepémo upéicha ijákuri chupe peteî pa'û ohai haĝua iñe'êpotyryru porâite hérava “Ñane retâygua yvotyty”, osêva'ekue araresáre jasypo ary 2000-pe, ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rupive.

Se fue un auténtico militante del Guarani, un hombre verdaderamente enamorado el Guarani, un digno miembro delATENEO, un trabajador de la cultura popular paraguaya.

Jajoechajey peve angirûRoque Jacinto Lovera...

Leer ÑE'ÊPAPÁRA ROQUE JACINTO LOVERA, en

(http://lenguaguarani.blogspot.com/2010/03/neepapara-roque-jacinto-l...)

Leer PUKARÂ TROMBÓN OMOMBE'UVA'EKUE ROQUE JACINTO LOVERA – VIKIPETÂ, en

(http://gn.wikipedia.org/wiki/Pukarã#TROMB.C3.93N)

Fuente en Internet:

http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/jajoechajey-peve-angir-roque-jacinto-lovera

 

 

 

Don ROQUE JACINTO LOVERA, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

“Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime aveiRevolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI,

dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)

Fuente en Internet: Leer original (hacer clic) en <http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/neepapara-roque-jacinto-lovera> )




Cantidad de Obras Registradas: 2
Para Acceder a cada Obra, por favor haga click en la imágen.




 

Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA